reklama

Telo je filter

Dnes ráno som náhodou narazila na tento vtip: Na operačnej sále hovorí chirurg: Podajte mi skalpel! Po chvíli chirurg hovorí: Nie vy! Vy ste pacient! Sestra mi podá skalpel! Sama seba by som tipovala presne na tento typ pacienta.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Nedávno som si nechala vybrať z tela už druhú nepotrebnú „súčiastku“. Zaujímavé, že obe tieto súčiastky súviseli so zablokovanou kreativitou (predpokladal by niekto zablokovanú kreativitu zrovna u mňa - lektorky kreslenia a autorky knihy a stoviek obrazov?)

Chirurgovia sú celkovo skvelí parťáci na všelijaké fyziologicko - mentálno - emocionálne experimenty: jednak sú to šikovní machri, jednak sú odvážni a neokúňajú sa, keď treba niečo odrezať - ale urobia to perfektne – nielenže bezbolestne, ale ešte aj tak, aby telo potom bezchybne fungovalo. Teda ide o to, že oni vyrežú z tela zhmotnené ložisko zablokovanej energie, čím sa tok tohto typu energie v tele znova rozprúdi. Ak ho človek po operácii vedome udržiava rozprúdený, zažije v živote viditeľné zmeny (napr. ja som po svojej prvej operácii vydala svoju knihu a hneď necelé dva týždne po druhej som vytvorila súbor 9-tich programovacích 3D mandál). No ak si človek naďalej (aj po operácii) udržiava starý navyknutý postoj, potom sa mu zablokovaná energia znova zmaterializuje – v inej časti tela.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Chirurgia je v podstate skratka k rovnováhe celku - daný orgán by sa iste dal vyliečiť aj energetickým pôsobením, ale to by bolo zdĺhavé a často dokonca zbytočné - načo napr. bezúčelne plytvať energiou na udržiavanie súčiastky, ktorej funkčnosť mala v tele svoje opodstatnenie len prvých pár rokov života a v dospelosti sa už nevyužíva? Možno to celé, čo tu píšem, vyznieva šialene, ale mnoho ľudí sa dnes necháva operovať - a nikto ich nepovažuje za šialencov. Za šialencov sú považovaní skôr tí, ktorí k svojmu telu odmietajú pristupovať z pozície obete (= "Prečo sa mi zrovna toto muselo stať?! A prečo práve mne?!!" - obeť však na tieto otázky v skutočnosti nehľadá odpoveď - používa ich iba ako výčitky.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Svoje telo považujem za filter energií, ktoré mozog spracováva mentálne a emocionálne. Ak sa vo filtri niečo zasekne, tak len preto, že doň človek vypúšťa z motora niečo, čo tam nemá čo robiť. Takže hneď po "oprave filtra" treba pristúpiť k "optimalizácii výkonu motora" - t.j. treba v mozgu upraviť nastavenie, napr. diagnostikovať a odpojiť skratové obvody. Nedávno som trebárs zistila, že v podvedomí existuje mechanizmus tzv. "šamanskej skúšky" (= pojem z knihy skvelého havajského terapeuta Chucka Spezzana: Milovat z celého srdce). Tento mechanizmus je strašný žrút energie. Ide v ňom o to, že človek sám sebe NEVEDOME stanoví takmer nesplniteľný cieľ, a potom oň celý život usiluje bez toho, že by si to uvedomoval. Je priam neuveriteľné, akú paseku dokáže tento mechanizmus narobiť v živote človeka - a je skutočne úžasné pozorovať, akú obrovskú úľavu spôsobí jeho odpojenie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Okrem tohto mechanizmu existuje ešte celý rad rôznych ďalších súborov skratových reakcií - zaujímavý je napr. mechanizmus vytesnenia, ktorý slúži malým deťom na prežitie v záťažových situáciách - príliš náročných pre ich dosiaľ nevyvinutú psychiku. V extrémne vyhrotenej situácii tento mechanizmus zabezpečí, aby sa dieťa nezbláznilo a mohlo normálne dospieť. Funguje to tak, že nadmerne silná emócia vytvorí v mozgu silný elektrický výboj a spôsobí ním skrat v príslušnom neurónovom spojení, ktoré sa týmto jednoducho spáli a odpojí. Výsledkom vytesnenia je, že dieťa ním úplne stratí prístup k celej udalosti = vytesní ju z pamäti, čo znamená, že si na ňu už nikdy nespomenie (často ani na ľudí s udalosťou spojených) - ba dokonca aj vtedy, keď mu ju niekto pripomenie, považuje to za nereálny výmysel. Existenciu tohto úkazu potvrdzujú všetci erudovaní psychológovia, no problémom je operovanie mechanizmu vytesnenia v dospelosti. V detstve bol síce človek uchránený od neželanej emócie - v dospelosti si však (vplyvom zablokovanej energie v mieste skratu) neustále manifestuje v živote podobné situácie (viď. mozog ako generátor reality) - a nielenže na ne nevie adekvátne reagovať, ale nevie ani prestať s ich opakovaným vytváraním. Tento zoskratovaný obvod sa dá v dospelosti vedome nahradiť novým neurónovým spojením (vytvorenie trvalého spojenia však vyžaduje vytvorenie nového návyku, čo je dosť prácne - a preto nepopulárne) - a tým sa výrazne zvýši efektívnosť celého mozgu - generátora reality.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mnohých mužov dráždi, že sa opovažujem nazývať mozog prístrojom produkujúcim zázraky. Nuž doktori vedia o mozgu isto viac než ja, dokážu vám napríklad zmerať EEG. Mňa medicína nikdy až tak do hĺbky nezaujímala – zaujíma ma iba to, že mozog produkuje elektrinu. No a keď niečo produkuje elektrinu, potom v tom musia byť elektrické obvody a zdroje elektrickej energie. Prosím, nerozprávajme sa o týchto veciach vystrašene ako v nejakom stredoveku – nie je to nijaká mágia – sú to pomerne jednoduché medicínske a fyzikálne záležitosti. Píšem o nich tak, ako som ich ja pochopila, a ako som si ich so svojou neutíchajúcou zvedavosťou overila v praxi.

Tak napríklad som sa zamýšľala nad tým, čo je to myšlienka, a čo je to emócia – a ako ich mozog vytvára, a na čo slúžia. Medicína má na tieto otázky už dávno jednoduché odpovede: chemické reakcie v mozgu v ňom spôsobujú elektrické výboje, ktoré sa následne prejavujú ako naše emocionálne reakcie a ovplyvňujú aj ďalšie fyziologické procesy v tele (napr. stres dokáže v tele vyvolať nadmerné potenie, búšenie srdca, tras svalov a dokonca aj vypadávanie vlasov – pokožka hlavy sa vplyvom psychického napätia tak veľmi sťahuje, že pridusí vlasové cibuľky, a pokiaľ sa to deje dlhodobo, vlas nedostáva výživu a nakoniec odumiera. Tu mi množstvo chlapov oponuje, že oni majú plešatosť v rodine dedičnú – nuž ja tvrdím, že dedičné sú iba psychické návyky – a im sa potom telo prispôsobuje. Zároveň však tvrdím, že nezáleží na tom, ako človek vyzerá, ale koľko lásky zo seba vyžaruje. Je to podobné, ako s lampami – aj ten najhonosnejší luster je v tme neviditeľný, ak do seba nevpustí elektrinu a nepremení ju na svetlo – naproti tomu aj tá najošumelejšia lampa môže v tme krásne zažiariť, ak sa nebráni účelu, na ktorý bola stvorená.)

Prečo sa teda stresujeme a ako s tým prestať? Poďme na to cez elektrinu: pri stresovej reakcii sa v mozgu k sebe priblížia dve neurónové zakončenia s voľnými receptormi a skočí medzi nimi iskra s príslušnou elektrickou frekvenciou. Tieto iskry vedome vnímame ako myšlienky. Väčšinou vznikajú ako reakcie na vonkajšie stimuly, no čím viac sa človek verbalizuje – t.j. naučí sa rozprávať, písať, čítať, počítať a logicky myslieť = dedukovať, analyzovať, plánovať, atď.; tým viac je schopný vytvárať si v mozgu toto iskrenie aj bez vonkajších stimulov. Čím dlhšie iskrenie s určitou frekvenciou prebieha, tým silnejšie elektromagnetické pole vytvára – toto pole si navonok uvedomujeme ako emóciu. Elektromagnetická sila emócie dokáže rozhýbať do akcie nielen naše telo, ale aj vyprovokovať k akcii okolitých jedincov a manipulovať situácie, v ktorých sa nachádzame. Týmito elektromagnetickými poliami dokážeme dokonca programovať vodu, ako experimentálne dokázal Masaru Emoto – a nielen vodu, ale prakticky všetko okolo seba.

Nespracované emócie putujú rovno do tela, kde sa usádzajú na rôznych elektromagnetických dráhach, ktorými sú jednotlivé orgány poprepájané s mozgom. Tieto orgány sa potom snažia danú emóciu odfiltrovať, čo sa na hmotnej úrovni prejavuje tak, že telo prevezme zodpovednosť a bez nášho vedomia rieši problém, ktorý sme mentálne a emocionálne nespracovali. Konkrétne napr. nezdravý vzťah s partnerom sa môže prejaviť v tele impotenciou alebo neplodnosťou, neschopnosť vyjadriť svoje potreby angínou, neschopnosť pustiť z hlavy minulosť zápchou, atď. – každá choroba tela má svoj psychologický spúšťač a psychické príčiny chorôb veľmi trefne (na základe svojich dlhoročných pozorovaní) opísala Louise Hayová vo svojej knihe Uzdrav svoje telo. Šport, sex, hudba, tanec či relax sú vynikajúcimi mechanizmami, ktorými sa dajú v tele tieto elektromagnetické usadeniny rozpúšťať, no okrem nich je tu ešte možnosť rozpustiť tieto tzv. emocionálne blokády vysokofrekvenčným elektromagnetickým poľom, ktoré vytvára láska.

Človek, ktorý sa doslova naplní láskou, dokáže svojím elektromagnetickým vyžarovaním dostať do rovnováhy nielen svoje vnútorné orgány, ale aj telá okolitých jedincov, svoju vlastnú finančnú situáciu a medziľudské vzťahy. Presne o tomto mechanizme hovoria vo svojich knihách manželia Hicksovci, keď tvrdia, že akákoľvek fyzická aktivita je zbytočná bez zodpovedajúceho vibračného naladenia na želaný výsledok. Konkrétny príklad: ak sa niekomu dlhodobo nedarí nájsť si prácu, je tomu tak preto, že jeho potreba zamestnania je len intelektuálna – treba platiť účty – ale v skutočnosti vôbec netúži niekde pracovať a podávať vysoké výkony, ktoré mu okrem nízkeho platu prinesú len frustráciu, nudnú rutinu a nedostatok voľného času.

Naladiť sa na lásku často nie je jednoduché pre človeka, ktorý bol vychovávaný k agresivite (viď nižšie citát Marianne Williamson) a k podávaniu výkonov. Preto je dobré, aby mal každý spočiatku k dispozícii aspoň jeden vonkajší stimul, ktorý v ňom permanentne vzbudzuje pocity šťastia, lásky a radosti (napr. psa, dieťa, partnera, starého rodiča, priateľov, záhradku, atď.) Nebezpečenstvo však prichádza vo chvíli, keď sa človek na tento vonkajší stimul citovo upne, pretože oň môže kedykoľvek prísť (pes uhynie, dieťa dospeje, partner môže odísť alebo sa zmeniť, záhradku môže zaplaviť, atď.). Treba si preto stále uvedomovať, že vonkajší stimul možno kedykoľvek niečím nahradiť (v prípade úmrtia či odchodu milovanej osoby je možné stále ostať v spojení s jej milujúcou dušou), ale podstatným je len tok láskyplnej energie, ktorý v človeku tento vonkajší stimul pomáha udržiavať. Často stačí len pomyslenie na milovanú osobu – a už sa nám v mozgu spustí zapájanie vysokofrekvenčných elektrických obvodov, ktoré potom operujú vo všetkých oblastiach nášho života. Vysokofrekvenčným elektromagnetickým poľom na nás môžu pôsobiť aj naši blízki, terapeuti či liečitelia – toto vonkajšie pôsobenie je však mnohokrát dočasné a neisté – a vždy je lepšie naučiť sa vytvárať si tento typ elektromagnetizmu vo svojom vlastnom vnútri.

Na vytváranie elektriny s nízkou stresovou frekvenciou slúžia v mozgu iné obvody než na vytváranie vysokovibračnej emocionálnej elektriny šťastia a radosti. Trvalými sa stávajú tie neurónové kontakty, ktoré sa najčastejšie používajú (ich časté používanie v praxi pozorujeme ako návyk). Tým, že sú časom trvalé, kontaktujú sa potom v mozgu často aj samovoľne – t.j. bez akéhokoľvek vonkajšieho stimulu. Čím je takýchto kontaktov v mozgu viac, tým viac sa mení charakter celého „aparátu“ na nízkofrekvenčný – psychológovia označujú jedinca s takýmto typom mozgu ako cholerika. Naproti tomu napr. sangvinik má vo svojom „aparáte“ vytvorených viac elektrických obvodov produkujúcich elektrickú energiu s vysokou frekvenciou radosti a šťastia. Množstvo dobre zabehnutých skratových neurónových spojení u detí vytvára aj náš súčasný školský systém, zameraný na frustrujúce podávanie neodôvodnených výkonov, nezdravé súťaženie a zotročovanie jednotlivcov - no to je už téma, ktorou sa podrobnejšie zaoberám vo svojej knihe Zbavte sa viny.

Vytváranie a posilňovanie vysokofrekvenčných elektrických obvodov sa dá v mozgu zámerne dosiahnuť vytrvalým tréningom a vedomým budovaním určitých návykov. Konkrétne napríklad pri slove „nájom“ sa väčšine ľudí zapoja nízkofrekvenčné neurónové elektrické obvody a spustia v celom tele stresovú reakciu. Keď si však človek pri slove „nájom“ prikáže: „Neriešiť, ale milovať!“, zameria tým svoju pozornosť na lásku, radosť a šťastie – a venuje sa potom aktivitám, ktoré tieto emócie podporujú. Tému „nájom“ nerieši, takže tá sa potom musí „nejako“ vyriešiť sama – a presne to sa aj stáva. Tento úkaz potom ľudia nazývajú „zázrak“ – hoci v skutočnosti to nie je žiadna mágia.

V skutočnosti pritom len podliehame obyčajným fyzikálnym zákonom magnetickej príťažlivosti: ľudia s vysokofrekvenčným vyžarovaním sa pohybujú vo vysokofrekvenčných elektromagnetických poliach a samovoľne sú vťahovaní do vysokofrekvenčných situácií, ktoré sa navonok javia ako "šťastné náhody". Keďže do týchto polí sa dostanú len optimisticky naladení jedinci - s vysokou pravdepodobnosťou tu budeme narážať na samých príjemných ľudí - a ak sa nám pod nohy zapletie niekto s nízkou frekvenciou - nijako naňho nemusíme reagovať - a ani my preňho nebudeme zaujímaví a dlho sa pri nás nezdrží - nebude sa v našej blízkosti cítiť vo svojej koži (prípadne ho svojím magnetizmom dokonca paralyzujeme). Aby sa však človek napojil na toto vysokovibračné elektromagnetické pole, potrebuje si v mozgu vytvárať zodpovedajúci typ elektriny – a tým si udržiavať svoju magnetickú príťažlivosť, ktorá ho stabilizuje vo vysokofrekvenčnom vonkajšom poli.

Cez toto pole naňho potom reagujú rovnako vitálne a optimisticky naladení jedinci – a tí potom „z ničoho nič“ dostávajú nápady, ktoré človeku, neriešiacemu nájom, prinesú jeho riešenie. Konkrétny príklad: majiteľ kamenného obchodu si pozrie na FB výrobky človeka, ktorý má práve problém s nájmom (ako je však z jeho FB profilu zrejmé – nestihol sa stresovať nájmom, pretože namiesto toho si robil radosť vytváraním svojich výrobkov – nebol teda úplne pasívny, len sa venoval výlučne tomu, čo ho robilo šťastným) a zapáčia sa mu, takže mu navrhne, aby ich priniesol k nemu do obchodu, že sa tam môžu predávať. Tým sa výrobky dostávajú priamo do rúk kupcom a nájom ich autora sa tak vyriešil „sám od seba“.

Týmto spôsobom funguje aj tzv. vesmírny marketing: nepotrebujete investovať ťažké prachy do reklamy, keď robíte svoju prácu s láskou a udržiavate si v mozgu elektrické obvody s vysokou frekvenciou. Napájate sa tým na okolité elektromagnetické pole prosperity a radosti a nevedomky v ňom dávate o sebe vedieť ľuďom, ktorí práve potrebujú to, čo vy ponúkate. Oni sú potom „náhodne“ vedení k internetu, kde na vás nájdu kontakt a pošlú vám svoju objednávku, prípadne „náhodou“ stretnú svojho známeho, ktorý už vaše služby využil a odporučí vás. „Náhody“ sú v skutočnosti výsledkom magnetickej príťažlivosti: tí ľudia boli zmagnetizovaní a privedení k vám, lebo vy ponúkate presne to, čo oni teraz hľadajú. Využijú vaše služby a zaplatia váš nájom. Celý tento proces sa nedá dosiahnuť intelektuálnym plánovaním, ale len optimistickým citovým prežívaním.

Problém je, že intelekt nemá rád takúto jednoduchosť – miluje komplikácie, aby mohol zamachrovať, aký je dôležitý. Pri takomto jednoduchom procese sa intelekt cíti zbytočný a odstrčený – a potrebuje si obhájiť opodstatnenosť svojej existencie. Preto hádže človeku polená pod nohy – aby ho donútil lámať si hlavu a využívať svoj intelekt. Intelekt nás však neraz vedie úplne mimo cieľa, ktorým je pre väčšinu ľudí šťastie a spokojnosť. Intelekt nám kladie podmienky, za ktorých budeme šťastní a spokojní – hovorí: „Najprv musíš získať to a to.“ Získate to, a keď nie ste z toho šťastní ani spokojní, váš vlastný intelekt vás ošušká a dôležito zahlási: „No, vieš, chýba tomu ešte toto a toto – mal by si to získať, a potom už budeš šťastný a spokojný.“

Niekedy naozaj sme na chvíľu šťastní, keď sa nám niečo podarí, ale ten pocit šťastia nie je trvalý – a po chvíli treba celý ten krvopotný proces honby za šťastím opakovať. Skutočnosť je však taká, že pocit šťastia a spokojnosti je našou podstatou a môžeme ho mať kedykoľvek. Už prvá bunka, z ktorej sa vyvinulo naše telo, vibrovala elektrinou šťastia a spokojnosti, pretože len táto energia dáva možnosť vzniku nového života. Táto energia sídli v každej našej zdravej bunke a stačí sa na ňu jednoducho naladiť, aby sme ju cítili – netreba nič získavať ani riešiť – stačí ju proste začať cítiť. A svojmu intelektu treba nájsť nové zamestnanie – napríklad vymýšľanie dobrých vtipov alebo kvalitnej zábavy.

To ale mnohých ľudí vôbec neuspokojuje – a tu prichádza na rad jedna životne dôležitá otázka: „Byť šťastný a spokojný – naozaj to chcem?“ Nie – nie! Neodpovedajte automaticky, že to je predsa samozrejmé – pretože nie je! Ak to naozaj chcete, potom sa pre to jednoducho rozhodnite a buďte šťastní a spokojní hneď teraz! Lenže to väčšina ľudí práve teraz nemôže urobiť, pretože na to nemá čas – práve totiž bojuje o prežitie (=finančné, zdravotné či vzťahové). Vytváranie si protivníkov (=problémov) uspokojuje našu skrytú krvilačnú túžbu po boji, ku ktorej sme odmalička vychovávaní:

„Ak nám niekto navrhne, aby sme sa len tak nechali unášať prúdom, začneme byť hysterickí. Už aj bez toho si pripadáme vo všetkom úplne neschopní. Byť ešte pasívnejší je to posledné, čo si dokážeme predstaviť. Pasívna energia má svoju špecifickú silu. Osobná energia je výsledkom rovnováhy mužských a ženských energií. Pasívna ženská energia bez aktívnej mužskej vyústi do lenivosti, ale aktívna energia bez pasívnej z nás urobí tyranov. Príliš vysoká dávka mužskej agresívnej energie je mačovská, manipulačná, nevyrovnaná a neprirodzená. Problém je, že nás túto agresívnu energiu naučili rešpektovať. Hovorili nám, že život je iba pre drsňákov, preto zdôrazňujeme mužský princíp, ktorý ale pokiaľ nie je vyvažovaný ženským princípom, tak je príliš tvrdý. Preto sme tvrdí aj my. Ženy rovnako ako muži. Vypestovali sme si mentalitu boja. Stále o niečo bojujeme: o prácu, o peniaze, vzťah, koniec vzťahu, štíhlosť, triezvosť, porozumenie, priazeň, o to, aby s nami ostali alebo o to, aby konečne odišli. Nikdy neskladáme zbrane.“ Marianne Williamson, Návrat k láske

Na emocionálne prežívanie boja sme zvyknutí – poznáme ho a vnútorne nás uspokojuje – poznáte to: najprv sa natlakujete hnevom, ublíženosťou alebo iným negatívnym pocitom – a potom si to niekde vyventilujete. Tento proces má v sebe takú veľkú dynamiku, že len pri ňom majú mnohí pocit, že žijú – bez neho by sa cítili prázdni a statickí. Jednoducho povedané – bez boja by bola nuda. A preto pri akomkoľvek probléme považujem za životne dôležité položiť si otázku: „Byť šťastný a spokojný – naozaj to chcem? Alebo chcem boj?“ Ak chcem boj, potom musím zotrvať dole v nízkofrekvenčnom energetickom poli, kde existujú protivníci (=problémy), s ktorými môžem do sýtosti bojovať. Ak sa mi ale bojovať nechce, potom sa môžem zámerne preladiť na vysoké frekvencie a nechať protivníkov (=problémy) opustených dole v nízkych frekvenciách, kde bez boja zaniknú, lebo ich nikto energeticky nevyživuje svojím odporom (Je to podobné, ako keď chcete do niekoho vraziť a on vám zakaždým uhne – nakoniec sa vyčerpáte, lebo nemáte s kým bojovať a prestane vás to baviť. Bez protivníka sa vaša bojová energia nemá do čoho vybiť.)

Fyzici a medici mi iste odpustia moje zjednodušené formulácie – časom sa možno naučím vyjadrovať svoje názory šikovnejšie – veď ako sa vraví: nikto učený z neba nespadol. Ide o to, že ja som v prvom rade praktik a realista a iba sa pokúšam čo najzrozumiteľnejšie vysvetliť, čo a ako robím a opísať výsledky svojich praktických experimentov a výsledných pozorovaní. Záverom len toľko: naše telá a mozgy sú dômyselné mechanizmy a oplatí sa o ne starať minimálne tak dobre, ako o svoje autá ♡

Martina Klesniaková

Martina Klesniaková

Bloger 
  • Počet článkov:  26
  •  | 
  • Páči sa:  1x

http://zharmonizujsa.sk/index.htmlhttp://www.martinus.sk/knihy/autor/Martina-Klesniakova/ Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu