Davová psychóza

Autor: Martina Klesniaková | 6.2.2014 o 1:07 | (upravené 6.2.2014 o 6:57) Karma článku: 2,52 | Prečítané:  237x

V dnešnej dobe sú veľmi obľúbené rôzne diskusné fóra. Každý si v nich môže anonymne a neohrozene napísať svoj názor bez pocitu, že by mu to nejako škodilo. Ale naozaj to ľuďom neškodí?

Čo my len vieme?Čo my len vieme?martinus.sk

Neraz spustí diskusiu nejaký blogger – provokatér. Napíše článok, v ktorom na základe vymyslených alebo neoverených údajov vytvorí triedneho nepriateľa. Najčastejšie si na tento účel vyberá najvyšších vládnych predstaviteľov, policajtov, učiteľov – alebo rôzne ďalšie osoby, ktoré sú aktuálne pretriasané v médiách.

Po prečítaní celej anonymnej diskusie sa mi občas dvíha žalúdok. Diskutéri bez toho, aby si overili fakty, vášnivo dajú za pravdu bloggerovi a agresívne osočujú fiktívneho triedneho nepriateľa, ktorého im blogger pohodil ako psovi kosť. Chránení pláštikom svojej infantilnej prezývky môžu napísať takmer čokoľvek bez toho, aby za to niesli akúkoľvek zodpovednosť. Pokiaľ sa niekedy zapojí triezvo uvažujúci diskutér a napíše verifikované fakty, ostatní ich buď ignorujú, alebo ho vulgárne napadnú.

Blogger – provokatér sa naoko tvári ako váš spojenec – ale v skutočnosti ho vôbec nezaujíma vaše blaho. Ide mu len o jedno: o svoju vlastnú popularitu a čo najväčšiu čítanosť a zdieľanosť svojich článkov. Trochu mi týmto cieľom pripomína vírus – aj ten sa potrebuje rozšíriť za každú cenu – na úkor svojich prenášačov. Rozšíriť sa všade a zlikvidovať všetko okrem seba. Tento cieľ bloggerovi – provokatérovi umožňuje dosiahnuť jeho talent na vyvolávanie emócií a rozpútavanie vášní. V každom prispievateľovi do diskusie tlie potlačená zlosť a blogger – provokatér ju roznieti do plnej slovnej agresivity.

Diskutér má dojem, že si parádne uľavil a zamachroval svojimi siláckymi rečičkami. Morálne sa postavil nad vymysleného triedneho nepriateľa – urobil sám seba lepším, skúsenejším a dokonca múdrejším od neho. Pridal sa do davu a užíval si chvíľu pocit spolupatričnosti s tisíckami podobne zmýšľajúcich diskutérov. Vzájomne sa utvrdzovali vo svojich duchaplných názoroch a hovkali si vo virtuálnom stáde podobne ako ovce – naplnení dojmom svojej vlastnej neohrozenosti.

Vôbec si pritom neuvedomil, že ak sa chce stavať do role sudcu, musel by pred vyslovením verdiktu pracovať s faktami a všetko si dôkladne overiť. Pod prezývkou nemusí nič overovať – stačí ledabolo vytresnúť bársaké odsúdenie, zhanobiť „nepriateľa“ a dokonca preňho navrhovať rôzne tresty. Niečím podobným sa v minulosti vyznačovalo lynčovanie na divokom západe. Diskutérov opojených „mocou“ získanou počtom ani len nenapadne, že sa stali obeťou davovej psychózy.

Čo umožňuje bloggerovi – provokatérovi, aby získal takúto moc nad obrovskými masami ľudí bez toho, aby ich vôbec stretol? Myslíte, že je to jeho spisovateľský talent? Kdeže! Umožňuje mu to jeho rola obete. Táto rola je v súčasnosti veľmi rozšírená a s obľubou ju na seba preberá takmer každý! Spočíva v tom, že za svoju nespokojnosť a za svoje problémy obviníme niekoho iného! Keď aj nie priamo človeka, tak aspoň vonkajšie „objektívne skutočnosti“.

Málokto si prizná, že si je sám príčinou všetkého, čo sa mu v živote deje. Jednoduchšie je útočiť na druhých a obviňovať ich zo všetkého, čo sa nám nepáči. Možno si teraz hovoríte: No a čo? To mi predsa nijako neškodí!

Myslíte?

Na to, aby človek mohol získať pozornosť, ľútosť a dokonca pomoc od druhých, potrebuje problémy. Podvedome si ich teda SÁM vytvára a priťahuje, aby sa mal na čo sťažovať, a aby tak ostal pre druhých stále „zaujímavý“. Myslí si, že jeho problémy sú príčinou jeho agresívnych útokov na rôznych „triednych nepriateľov“, v skutočnosti si však podvedome SÁM vytvára problémy, aby sa mal na čo sťažovať. „Podvedome“ znamená nevedome – bez toho, že by si to uvedomoval. Pokiaľ by sa človek zriekol potreby pozornosti, ľútosti a pomoci od druhých, nepotreboval by si už vytvárať žiadne problémy – a stačilo by mu DOVOLIŤ, aby sa všetko vyriešilo samé.

Upriamujem vašu pozornosť na slovo DOVOLIŤ. V našom národe je rozšírená neprajnosť. Tá však funguje oboma smermi – ako von tak aj dnu. Nemôžete nedopriať inému a dopriať sebe. Ak niečo nedoprajete iným, tak tomu energeticky bránite vojsť aj do svojho vlastného života. Tak funguje zákon príťažlivosti vibrácií. Ak vibrujete neprajnosťou – nemôžete vyžarovať DOVOLENIE.

Keď sa dôkladne zamyslíte nad slovami v predchádzajúcom odseku, možno prehodnotíte svoju účasť v ďalších anonymných diskusiách a siahnete radšej po knihe, ktorá bola napísaná so zámerom naozaj vám s niečím pomôcť. Konkrétne s realizáciou vašich túžob. Alebo by ste si napríklad mohli podrobne naštudovať mentalitu obete v knihe Čo my len vieme? od Williama Arntza

Nestrácajte z pamäti zlaté slová Antonyho De Mella: „Ešte nikto nepostavil sochu kritikovi. SOCHY PATRIA KRITIZOVANÝM.“

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?