S týmto geniálnym postrehom prišiel jeden z účstníkov prednášky o mojej knihe: Zbavte sa viny. Práve som vysvetľovala, že ak chceme zmeniť svoju realitu, tak si nemáme predstavovať, že "raz bude lepšie", ale máme si uvedomiť, že vo svojich myšlienkach SME UŽ TAM, KAM SME SA CHCELI DOSTAŤ ♥
Niekto sa ma spýtal, ako má žiť vo svojich myšlienkach, keď realita okolo neho je úplne iná. A vtedy prišla geniálna odpoveď priamo z publika: jeden účastník si vzal slovo a hovorí: "Keď sme boli deťmi, mali sme všetko zadarmo - jedlo, bývanie, školské pomôcky i výlety. Nemuseli sme chodiť do práce, aby sme si to všetko mohli zaplatiť. Ale rodičia nám neustále vtĺkali do hlavy myšlienku, že KOLÁČE NIE SÚ BEZ PRÁCE, a že každý pôžitok musí byť tvrdo odpracovaný."
Hoci to vtedy nebola naša realita - v myšlienkach sme ju už žili - a kým sme dospeli - zmaterializovala sa aj v našom živote ♥ Ešte stále sa chce niekto z Vás vyhovárať, že nevie, ako má zotrvávať v myšlienkach na niečo iné, než práve zažíva?